V rámci posledného tohtoročného zasadnutia Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (11.12.), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč inicioval diskusiu k dorovnaniu priamych platieb pre slovenských poľnohospodárov na úroveň výšky starších členských štátov.
Napriek ambíciám predchádzajúcich revízií úroveň priamych platieb na hektár v niektorých členských štátoch nedosahuje ani 90 % priemeru EÚ. V prípade Slovenska je výška priamych platieb iba na úrovni 82 %. Minister Richard Takáč uviedol: „V máji uplynie 20 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Napriek tomu sa nám doteraz nepodarilo dospieť k spravodlivému rozdeleniu podpory zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre všetkých európskych poľnohospodárov. Chcel by som pripomenúť, že všetci európski poľnohospodári musia napĺňať rovnaké normy a požiadavky, a preto rozdiely medzi členskými štátmi vo výške priamych platieb nie sú opodstatnené.“
S cieľom urýchliť úplnú vonkajšiu konvergenciu, ktorá je základným predpokladom na zabezpečenie spravodlivého vnútorného trhu, preto spoločne s takmer tretinou členských štátov vyzval Komisiu na opätovné otvorenie diskusií k tejto problematike.
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski iniciatívu Slovenska privítal, pričom ani on nepovažuje rozdiel vo výške priamych platieb medzi členskými štátmi za spravodlivý a odôvodnený. Zároveň však upozornil, že výška platieb pre poľnohospodárov je výsledok politických rokovaní hláv štátov o spoločnom európskom rozpočte z roku 2020. Počas tohto rokovania bolo dohodnuté, že pre členské štáty s priamymi platbami nižšími ako 90 % priemeru EÚ, sa rozdiel tohto priemeru do roku 2027 zníži o 50 %. Výškou podpory sa preto podľa komisára Wojciechowskeho budeme môcť zaoberať až pri ďalších rozpočtových rokovaniach v roku 2027. Komisár však informoval, že pre členské štáty, vrátane Slovenska, existuje možnosť navýšenia obálky priamych platieb (I. pilier) tým, že členské štáty pristúpia k presunu prostriedkov medzi piliermi, čím zvýšia úroveň podpory pre svojich poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb.
Predmetom rokovania ministrov bol aj vysoko politicky citlivý spis týkajúci sa nových genómových techník (NGT).
Minister Takáč počas zasadnutia upozornil na pretrvávajúci negatívny postoj slovenskej verejnosti voči geneticky modifikovaným organizmom. „Slovensko sa prikláňa k uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti a požaduje vedecké hodnotenie rizika vplyvu na zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie. Rovnako za dôležité považujeme zabezpečiť vysledovateľnosť a označovanie produktov až po konečného spotrebiteľa. Uvedené prvky nám v texte kompromisného návrhu zatiaľ chýbajú,“ uviedol minister. Spolu s ďalšími 9 členskými štátmi EÚ sa preto Slovensko rozhodlo prijatie spoločnej pozície členských štátov nepodporiť a k spisu NGT tak Rada EÚ všeobecné smerovanie nedosiahla.
Na okraj Rady AGRIFISH minister Richard Takáč tiež bilaterálne rokoval s belgickým ministrom poľnohospodárstva Davidom Clarinvalom, ktorý predstavil ambície a priority nadchádzajúceho belgického predsedníctva Rady Európskej únie. Belgicko sa zameria najmä na analýzu vykonávania strategických plánov, potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky zvierat a dokončenie prác na legislatíve k novým genómovým technikám. „Belgického partnera som vyzval na pokračovanie diskusií o aktuálnej situácii na trhu, vrátane problematiky týkajúcej sa dovozov poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny, na čo minister Clarinval reflektoval pozitívne,“ uviedol minister Richard Takáč.
MPRV